Blog

Základná charakteristika spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) – orgány spoločnosti

• s.r.o. je kapitálová obchodná spoločnosť, ktorá je podľa našej právnej úpravy právnickou osobou,
• môže byť založená za účelom podnikania ako aj za iným účelom,
• môže ju založiť aj 1 osoba (fyzická alebo právnická). Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom v max. 3 spoločnostiach. Spoločnosť s jediným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom / spoločníkom v inej spoločnosti
• spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov (v prípade prekročenia by mala rozhodnúť o svojej premene na a.s.),
• spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom (majetková zodpovednosť),
• spoločníci ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (obmedzené ručenie),
• spoločníci majú vkladovú povinnosť (každý spoločník môže mať iba 1 vklad). Výška vkladov je stanovená vopred spoločenskou zmluvou (zakladateľskou listinou) v minimálnej výške 750,- €. Ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí spoločenská zmluva obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy (znaleckým posudkom), v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal.
• spoločnosť povinne vytvára základné imanie aspoň v minimálnej výške 5000,- € z vkladov spoločníkov,
• spoločník nie je ex lege štatutárny orgán,
• orgány sa tvoria obligatórne (valné zhromaždenie, konateľ resp. konatelia),
• spoločnosť povinne vytvára rezervný fond,
• obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie spoločnosť s ručením obmedzeným alebo skratku spol. s r.o., resp. s.r.o.
• najvyužívanejšia právna forma obchodnej spoločnosti, ktorá je vhodná na drobné a stredné podnikanie.

Orgány s.r.o.:

a) valné zhromaždenie ako najvyšší orgán,
b) konatelia ako štatutárny orgán,
c) dozorná rada (tvorí sa fakultatívne) ako kontrolný orgán.

Valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným (VZ)

Je najvyšším orgánom spoločnosti, pozostáva zo všetkých spoločníkov ex lege. Spoločník sa zúčastňuje na rokovaní VZ osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného splnomocnenia (nemôže ním byť konateľ alebo člen dozornej rady). Spoločenská zmluva nemôže toto právo spoločníka vylúčiť. Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na VZ, a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

Pôsobnosť VZ

Právomoci VZ sú taxatívne vymenované a spoločenská zmluva nemôže tieto právomoci obmedziť. Do jeho pôsobnosti patrí::
a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom,
b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát,
c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak,
d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy, ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,
e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade,
f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,
h) vylúčenie spoločníka (kadučným konaním) alebo podanie návrhu na jeho vylúčenie na súd
i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,
j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku,
k) pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak, rozhoduje valné zhromaždenie aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu,
l) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, osobitný zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.

Druhy VZ

a) riadne – schádza sa v lehotách určených spoločenskou zmluvou alebo stanovami, najmenej však raz za rok,
b) mimoriadne – schádza sa mimo termínov určených spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Zvolávanie VZ

VZ nie je akékoľvek stretnutie spoločníkov, ale zasadanie najvyššieho orgánu s.r.o., ktoré musí byť riadne zvolané oprávnenými osobami. Keby sa spoločníci dobrovoľne zišli, nepôjde o VZ de iure. VZ sú oprávnení zvolať:
a) konatelia – zvolávajú riadne a mimoriadne VZ (na žiadosť minoritných spoločníkov. Žiadosť musí byť písomná a musí byť doručená konateľom spoločnosti. Konatelia sú povinní na základe takejto žiadosti zvolať VZ tak, aby sa konalo v lehote do 1 mesiaca od doručenia žiadosti).
b) dozorná rada – zvoláva mimoriadne VZ, ak si to vyžaduje záujem spoločnosti,
c) minoritný spoločník – ktorý má podiel na základnom imaní aspoň 10 % môže zvolať mimoriadne VZ.

Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.VZ musí byť zvolané konateľmi minimálne raz za rok. Zo zákona sa VZ musí povinne uskutočniť do 6 mesiacov odo dňa predloženia návrhu na schválenie účtovnej závierky.Povinne sa zvoláva v sídle spoločnosti. Termín a program VZ treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom konania. Táto lehota môže byť spoločenskou zmluvou predĺžená. VZ sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. VZ zvolí svojho predsedu a zapisovateľa. Do zvolenia predsedu VZ vedie konateľ alebo iná osoba ním poverená, ak tieto osoby nie sú prítomné, môže VZ do zvolenia predsedu viesť ktorýkoľvek zo spoločníkov spoločnosti. Spoločník sa zúčastňuje na rokovaní VZ osobne, alebo ho môže zastupovať zástupca, ktorý sa musí preukázať písomnou plnou mocou.Zákon umožňuje prijímať spoločníkom rozhodnutia mimo VZ bez toho, aby bolo zvolané a aby sa konalo (tzv. rozhodovanie per rollam) => postup pri rozhodovaní je taký, že oprávnená osoba (konateľ, spoločník, minoritný spoločník, dozorná rada) zasiela všetkým spoločníkom návrh uznesenia, ktoré chce aby bolo prijaté a súčasne im určí lehotu, v ktorej majú zasielať vyjadrenia k návrhu uznesenia. Ak sa spoločník nevyjadrí v navrhovanej lehote, platí, že nesúhlasí. Konatelia sú povinní spočítať hlasy a výsledky oznámiť každému spoločníkovi. Na prijatie uznesenia je potrebná väčšina hlasov spoločníkov (1/2 alebo 2/3).
Väčšina sa počíta vždy z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom. Uznesenie je prijaté momentom, keď dôjde posledný hlas, ktorý je potrebný na dosiahnutie príslušnej väčšiny.

Spôsob hlasovania VZ

VZ rozhoduje uznesením. VZ je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň 1/2 všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.

Spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak VZ rozhoduje o jeho:
a) nepeňažnom vklade,
b) vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti.

Pri posudzovaní spôsobilosti VZ uznášať sa a pri hlasovaní na VZ sa neprihliada na hlasy, ktoré spoločník nemôže vykonávať. To platí primerane aj na prijímanie rozhodnutí spoločníkov mimo VZ (per rollam).

VZ rozhoduje:
a) jednoduchou (nadpolovičnou) väčšinou hlasov prítomných spoločníkov
b) dvojtretinovou (kvalifikovanou) väčšinou hlasov všetkých spoločníkov – ak rozhoduje o otázkach, ktoré sa týkajú zásadným spôsobom buď spoločnosti alebo aj 3. osôb. Vyžaduje sa pri:
• schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom,
• schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak,
• rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy, ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,
• rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade
• rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,

O rokovaní sa vyhotoví zápisnica, ktorá obsahuje: obchodné meno a sídlo spoločnosti, miesto a čas konania VZ, meno predsedu VZ a zapisovateľa, opis prerokovania jednotlivých bodov programu VZ, rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania. Zápisnicu o valnom zhromaždení podpisuje predseda a zapisovateľ. K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie a listina prítomných spoločníkov.

Pri 1-osobovej spoločnosti => zákon priznáva jedinému spoločníkovi právo vykonávať pôsobnosť VZ. Jeho rozhodovanie urobené pri výkone pôsobnosti VZ musí mať písomnú formu a musí ho podpísať. Je tu teda vylúčené schádzanie VZ, ktoré nahrádza písomné vyhlásenie spoločníka. Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom musia mať písomnú formu (ak súčasne koná v mene spoločnosti).

Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia

Aktívne legitimovaný na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia VZ je každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady, bývalý spoločník alebo konateľ – ak sa ho uznesenie týka.

Oprávnené osoby musia preukázať, že uznesenie VZ je v rozpore so spoločenskou zmluvou, stanovami alebo zákonom. Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho práva. Práva spoločníka nemusia byť priamo porušené alebo obmedzené, ale stačí aj samotná možnosť, že môžu byť obmedzené.

Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia (objektívna lehota) alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť (subjektívna lehota). V konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.

Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere. Právoplatné rozhodnutie súdu je záväzné pre každého.

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným

Je štatutárnym orgánom s.r.o., ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene (zastupuje spoločnosť navonok voči 3. osobám). Štatutárny orgán SRO môže byť:
a) individuálny – 1 konateľ,
b) kolektívny – viac konateľov (môže byť ich aj viac ako 50, pretože nimi môžu byť aj nečlenovia); v tomto prípade je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V SZ sa spoločníci môžu dohodnúť, že v určitých veciach musia konatelia konať spoločne. Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, nemôže ním byť člen DR, ani zahraničná osoba bez povolenia na pobyt v SR. Prvých konateľov spoločnosti určuje spoločenská zmluva, ďalších menuje z radov spoločníkov alebo iných FO VZ. Osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti a spôsob, akým konajú sa zapisuje do OR.

Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné (je účinné len dovnútra voči spoločnosti a spoločníkom). Právne úkony konateľa zaväzujú spoločnosť, aj keď sú nad rozsah jeho právomocí, ktoré vyplývajú z obmedzenia vykonaného spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutia VZ. Rovnako je právne irelevantné, že toto obmedzenie bolo zapísané do OR a zverejnené.

Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa primárne spravuje zmluvou o výkone funkcie (musí byť schválená VZ a musí mať písomnú formu). Ak ju spoločnosť neuzatvorí, potom sa bude tento vzťah spravovať ustanoveniami o mandátnej zmluve (nevyžaduje písomnú formu, bude tu určitá povinná odplata). Funkcia konateľa zaniká: odvolaním, vzdaním sa funkcie, smrťou konateľa.

Povinnosti konateľov

a) povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov:
• povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie 3. osobám by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu, ohroziť jej záujmy alebo záujmy spoločníkov,
• povinnosť neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy niektorých spoločníkov alebo záujmy 3. osôb pred záujmami spoločnosti,

b) povinnosť nahradiť škodu – konatelia, ktorí spôsobili škodu porušením svojich povinností pri výkone svojej funkcie, sú povinní uhradiť škodu spoločne a nerozdielne (ak poskytli plnenie spoločníkom alebo nadobudli majetok v rozpore so zákonom). Konatelia nezodpovedajú za škodu (liberačné dôvody), ak:
• preukážu (prezumpcia viny, dôkazné bremeno nesie konateľ), že postupovali pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konali v súlade so záujmami spoločnosti.
• vykonávali (realizovali) uznesenie VZ, okrem prípadu, že by uznesenie VZ bolo v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Platí, že zodpovednosť konateľa nemôže byť obmedzená ani vylúčená dohodami medzi spoločnosťou a konateľom. Spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa

c) povinnosť dodržiavať zákaz konkurencie – konateľ nemôže:
• vo vlastnom mene alebo na vlastný účet robiť obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,
• sprostredkúvať obchody spoločnosti pre iné osoby,
• zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením (spoločník VOS, komplementár),
• vykonávať funkciu ŠO alebo jeho člena alebo člena iného orgánu v spoločnosti s podobným predmetom podnikania.

d) povinnosť zabezpečiť riadne vedenie evidencii a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti,

e) povinnosť predkladať VZ na schválenie riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát.

Dozorná rada spoločnosti s ručením obmedzeným (DR)

DR je fakultatívnym orgánom spoločnosti a zriaďuje sa len vtedy, ak sa spoločníci na tom dohodnú v spoločenskej zmluve. Členom nemôže byť konateľ. Prví členovia DR sú určení v spoločenskej zmluve, ak sa DR zriaďuje pri vzniku spoločnosti. Po vzniku spoločnosti členov DR volí a odvoláva VZ. Členovia DR môžu byť VZ odvolaní bez uvedenia dôvodov. DR musí mať minimálne 3 členov, platí pre nich zákaz konkurencie. Má predovšetkým kontrolnú funkciu. Členovia DR sa zúčastňujú na valnom zhromaždení (musí sa im udeliť slovo, kedykoľvek o to požiadajú.). DR môže zvolať VZ, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti. DR najmä:
a) dohliada na činnosť konateľov,
b) nahliada do obchodných a účtovných kníh,
c) preskúmava riadnu, mimoriadnu, konsolidovanú, prípadne predbežnú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie VZ,
d) podáva správy VZ viagra viagra viagra